Zrkadlenie...

Zrkadlenie nie je snenie. Je to také rozuzlenie. Keď si duša žiada sebaodhalenie...

Nastav mi zrkadlo a neodchádzaj prosím. Neodchádzaj, kým to nepochopím. Neodchádzaj, pokým si nedáme všetko, čo si máme dať. Zrkadli ma. Ukáž mi všetky moje chyby, moje nedostatky, dostaň sa mi pod kožu, do srdca, do duše, všade.

Ukáž mi, čo sa mám naučiť, zastav ma ak zídem z cesty. Ukáž mi to všetko tým aký si. Zrkadli ma. Nech Ti potom môžem ukázať, že sa to dá. Že jediný odraz z Tvojho svetla, z Tvojej duše povie tej mojej úplne všetko a ešte oveľa viac. Aj bez slov.

Ukáž mi to všetko svojím tichom, svojím hlasom, svojou bolesťou, svojím smiechom. Zrkadli ma. Lebo to čo sa učíš Ty, sa učím aj ja. Lebo to, čo potrebujem pochopiť ja, potrebuješ pochopiť aj Ty. Pretože sme jedno. Jedno vedomie. Celú večnosť, celú existenciu...

Každý človek, každá situácia, každá emócia, každý okamih tohto života nás má niečo naučiť. Nič nie je náhoda. Všetko je jedno. Všetko nám zrkadlí nás, naše myšlienky, naše skutky, naše lekcie. Hovorí sa tomu aj karma. Všetko, čo nám prichádza doživota je následkom našich predošlích skutkov, života, myšlienok, rozhodnutí. A aj zdanlivo malé nepodstatné veci môžu mať veľký vplyv na našu ďaľšiu cestu. Hovorí sa tomu motýli efekt. Aj jedno slovo, jeden úsmev dokáže zmeniť život. Aj malý kamienok môže rozbiť okno, či byť podporou v základe niečoho nového...

Každá situácia, komplikácia, každý človek, vzťah, každé potešenie i trápenie, choroby, či straty nám prichádzajú do života pre niečo. Sú súčasťou plánu našej duše, ktorý bol daný ešte pred naším posledným narodením. Toto všetko nám má niečo ukázať, naučiť nás, zmeniť nás, pomôcť nám byť lepším človekom... Vždy nám do cesty príde to čo má a to čo je pre nás v ten moment úplne najlepšie. Volá sa to synchronicita vesmíru.

Občas len čas ukáže prečo sa to deje, kam nás to vedie...Avšak keď pochopíme túto jednoduchú a tak silnú zákonitosť, zrazu bude všetko inak. Prijmeme všetko s pokorou, s odovzdanosťou, s dôverou a s ľahkosťou. Všetky choroby, bolesti, zdanlivé prekážky, dočasné straty, dary, lásku, ľudí... A otázku " Prečo práve ja? " už nebudeme vyslovovať s bolesťou, zatrpknutím, pochybnosťami, či strachom, ale naopak s pokorou, pochopením a snahou zistiť, čo nám to má celé ukázať, naučiť, dať nám, kam nás to má posunúť, čo by sme mali zmeniť...Všetci a všetko zrkadlí nás samých. Všade môžeme nájsť znamenia, lekcie, odkazy, dary pre nás. Ktoré keď príjmeme, pochopíme, počúvneme s otvoreným srdcom, posunie nás to správnym smerom. Na cestu našej duše.

Odkiaľ to všetko prichádza? Od koho? Môžeme to volať karma, osud, vesmír, či Boh. To nie je podstatné. Podstatné je uvedomiť si ako je všetko ovplyvnené navzájom. A že iba vzájomným pochopením, toleranciou a láskou sa môžeme stať lepšími ľuďmi. A prečo iné by sme tu boli?