Prenatálne obdobie a naše rozhodnutie žiť tu a teraz...

Prenatálne obdobie je vlastne obdobie od splodenia až po pôrod. Je to obdobie, ktoré prežívame u mami v maternici. Z pohľadu regresnej terapie môžeme tvrdiť, že prenatálne obdobie trvá už od momentu, kedy sa ako duša slobodne rozhodujeme kam a teda ku komu sa ideme narodiť.

Toto naše prvé životné rozhodnutie vyplýva z predošlých dohôd duší, čiže nás k daným rodičom, na dané miesto môže ťahať to, že tam máme niekoho konkrétneho, alebo konkrétne duše stretnúť. Prípadne nás tam môže ťahať to, že si s danými dušami máme zažiť určité životné situácie, máme sa navzájom niečo naučiť, niečo si máme vrátiť, jednoducho si ešte niečo máme spolu zažiť, čo nie je vyrovnané... Prichádzame na Zem, do daného života, k daným ľuďom, aby v niečom nastala rovnováha.

V konečnom dôsledku, cieľom každej našej životnej skúsenosti, každého života, každej duše, je rast, posun, vývoj, zmena, rovnováha...

Počas tejto krásnej jazdy, počas života, nás ovplyvňuje množstvo faktorov, prakticky úplne všetko, každá jedna skúsenosť, každý prežitok, každý človek, každá myšlienka, má na nás vplyv a mení nás, formuje nás, tvorí našu osobnosť, naše ďalšie smerovanie, náš život, našu realitu...

Množstvo vecí, programov, názorov, postojov, dokonca pocitov a emócií, si počas života preberáme z okolia. Je to prirodzené. Ale iba do tej miery, pokým nás to neovplyvňuje natoľko, že prichádzame do bodov, do situácií, kde nevieme žiť seba. Kde si nevieme ustáť svoje hranice, svoj názor. Do momentov, kde nás to zväzuje, zraňuje, obmedzuje...

V takýchto momentoch je dôležité uvedomenie, že sa neriadime podľa seba, podľa svojich presvedčení, podľa svojich pocitov, podľa svojich potrieb, že už podliehame vplyvu niekoho, niečoho iného. Tu strácame seba, svoju silu, svoju energiu, svoju iskru, už nie sme vo svojej pravde.

Už pri našom pobyte v maminej maternici, počas týchto zhruba deviatich mesiacoch, je prirodzené, že doslova nasávame pocity našich rodičov, ich presvedčenia, ich programy, ich komplexy, ich radosti a ich starosti. Deje sa to už od momentu splodenia. Až po pôrod. Potom samozrejme ďalej v detstve a počas života.

Počas prenatálu je to o to silnejšie, že je to prakticky jediná vec, jediné impulzy, ktoré vnímame. Vnímame v prvom rade mamu, otca a môžeme vnímať aj ďalšie blízke osoby, ktoré majú vplyv na život mami a otca v tomto období, ako ich rodičov, súrodencov, blízkych. Počas prenatálu, či pôrodu môžeme dokonca vnímať aj doktorov, či sestričky, ktoré sa o mamu počas tehotenstva a pôrodu starajú.

Programy, pocity, či presvedčenia, ktoré si akoby prepožičiame, alebo osvojíme od týchto blízkych počas prenatálu môžeme používať počas celého života a vôbec si to nemusíme uvedomiť. Môže sa, ale stať, že sa tam vyskytnú niektoré, ktoré my jednoducho používať nevieme, nesedia nám, prekážajú nám a tak nám zasahujú do života. Môže to byť jedna malá myšlienka mami pri pôrode, otcov strach pri zistení, že bude otcom, tlak vyvíjaný na mamu počas pôrodu, čokoľvek podobné.

Ako príklad, Váš otec bol mladý a nepripravený na rodičovstvo a pri zistení, že bude otcom sa zľakol, dostal strach z novej situácie, dostal strach, či bude schopný rodinu zabezpečiť a bál sa, či bude dobrým otcom. Pre Vás ako dieťa, ktoré toto počas prenatálu pocítilo, to môže znamenať, že sa u Vás počas života objaví strach z nových situácií, strach zo zodpovednosti, podceňovanie samého seba, či strach z nedostatku. Môže sa to objaviť a nemusí... Je to veľmi individuálne, nakoľko každého vnímanie je rozdielne.

Aj tu je dôležité uvedomenie, že tieto strachy a programy sú prebrané. Sú niekoho iného. U Vás nemajú racionálny základ a dôvod. A tým pádom Vám nemajú ako zasahovať do života. Nie sú Vaše. Stačí toto uvedomenie a tým sa od tohto uvoľníte. Stačí ten krátky náhľad a pochopenie, že toto nie ste Vy. A potom, potom je už ďalšia voľba Vášho chovania, Vašich reakcií, Vášho života už len na Vás. Tam začína vedomá tvorba svojej reality. Svojho života.

K tomuto uvedomeniu je možné prísť prácou na sebe, ak sa poznáme, vieme kým sme, vieme aj zhodnotiť, čo je naše a čo nie je. Prípadne sa dá k tomuto uvedomeniu prísť práve pri návrate do prenatálneho obdobia, pri regresnej terapii. Je to proces, kde si človek prechádza postupne celé toto obdobie od bodu tesne pred splodením až po pôrod, a po príchod domov.

Z môjho pohľadu je dôležitý najmä bod tesne pred splodením, kde je naozaj možné si precítiť tú slobodnú vôľu výberu, kam a ku komu sa ideme narodiť. Vieme si tu precítiť, práve to, že sem ideme dobrovoľne, nech už je následná skúsenosť akákoľvek, je to presne tá, ktorú si máme zažiť. Práve toto uvedomenie, presvedčenie, že život si vyberáme a že máme túto schopnosť už od splodenia, že už vtedy máme slobodnú voľbu, práve toto uvedomenie nám následne v živote pomôže chápať okolnosti, pomáha nám brať životné situácie s ľahkosťou a porozumením, pomáha nám nebyť v roli obeti, neľutovať sa, pomáha nám sa dostať naspäť do svojej sily. Pretože ju máme. Všetci. Od prvého momentu, až po ten posledný. Tento moment nám zároveň pomáha pochopiť, že netreba nikoho viniť za to, ako žijeme. Život je tu pre nás, je v našich rukách.

Treba si uvedomiť a pripomenúť, že sme sami zodpovední za naše žitie. Čím vedomejšie život žijeme, čím viac vnímame sami seba, tým bližšie sme k zisteniu, kým vlastne sme. Tým bližšie sme k tomu, aby sme žili to svoje, seba...