O Londýne a ako mi cinklo...

Spýtal sa: "Ako sa dopracuješ k rozhodnutiu a sile zmeniť svoj život od základov?" Hovorím: "To ti zrazu tak cinkne. V hlave. A ty vieš že musíš, že ideš. I keď nevieš úplne do čoho, ideš...Nikto a nič nemôže za Teba rozhodnúť. Iba ty. Keď naozaj chceš, všetko je zrazu možné a dáš to." Ja som dala Londýn :)

Hovorí sa: Nájdi v živote čo máš rád, čo Ťa napĺňa a nechaj sa tým zabiť. Ja som to našla. Pred 11-timi rokmi mi cinklo. Londýn si ma vybral. Nič sa nedeje náhodou. Všetci ľudia, všetky okolnosti, všetky skúsenosti nám prichádzajú do života pre niečo. A tak sa mi Londýn stal na dlhú dobu útočiskom, domovom, tanečným parketom, všetkým...Mesto splneních snov, stratených identít, osamelých duší, mesto plné otvorených, nezavislých ľudí, umelcov, cestovateľov, ľudí ktorí sa hľadajú a tých čo sa potrebujú stratiť...Navždy...Miesto, ktoré dokáže človeka pohltiť, dať mu všetko a zobrať ešte viac. Miesto kde sa dá schovať, zmiznúť, nájsť sa, stať sa novým človekom, zmeniť sa, znova sa narodiť, či nechať sa niečím zabiť...

Londýn víta všetkých, no nie je pre každého...Mňa pohltil na dlhé roky, vcucol ma do diania, vliezol mi pod kožu, usadil sa v mojom srdci, v mojom JA a navždy zostane mojou súčasťou. Naučil ma žiť pre okamih, zo dňa na deň, tesiť sa, otvoril mi myseľ a srdce. Tu som dospela, naučila sa lúbiť, zalúbila sa, zlomila si srdce, rozbila si veľakrát kolená i nos, padla na papuľu, znova vstala, išla, dosiahla vždy to, čo som chcela, proste žila...

Pred časom mi cinklo znova. A ja teraz píšem o Londýne z Liptova, z malej dedinky, v mojom kamennom domčeku, v teplákoch, v krbe mi horí oheň (dom zatiaľ nie) a ja spomínam na ten šialený život čo som žila...A tajne dúfam, že ešte nenasneží, pretože zatiaľ nemám lopatu :)