Osudové stretnutia...

Prečo si sa mi vtedy ozval? opýtala sa ho a tep jej stúpol tak, že si cítila srdce až v krku. Sama nevedela, čo chce počuť a prečo sa to vlastne pýta. Nedávalo to zmysel. Odpoveď vedela. Nie od neho. Vedela, pretože si pamätala každý jeden moment. Potom ako sa znova stretli v tomto živote, sa rozpomenula... Na životy predtým, na chvíle, ktoré zažili, roky, roky dávno... Hovorí sa tomu dohody duší... Všetci to zažívame. Nie každý si to vedome uvedomuje. Ona to vedela, cítila. 

On to nevedel... Zatiaľ. Rozhodol sa tak sám. Jeho duša to tak chcela. 

Tak ako aj ich duše, všetky duše sa sem vracajú, aby sa niečo naučili, aby niečo uskutočnili, niekam sa posunuli... Znova sa stretli, pomohli si, dali si lekciu, nasmerovali sa, podporili sa, ľúbili sa, zlomili si srdce, dali jeden druhému ďaľšiu šancu... Ďaľšiu šancu, na život, na lásku, na nový začiatok. Alebo si prišli pripomenúť, akými silnými môžu byť a čo všetko predtým už zažili. Pretože jeden z nich zabudol a ten druhý to vie, rozpomenul sa, cíti to. 

S nikým sa nestretávame náhodou. Ak sa dokážete ponoriť do seba, pocítite to. Prepojenia, ktoré vznikajú, dávno predtým ako sa fyzicky stretávame... Pred naším narodením... Takéto stretnutia sú jedinečné. A rozpoznáte ich vo svojom srdci. Stačí jeden pohľad do očí, jeden rozhovor a viete to. Viete, že Vás spája niečo, čo neviete pomenovať. Nedáva to zmysel... 

Predstavte si, čo všetko sa muselo stať, aby ste sa s niekým stretli, koľko tomu predchádzalo... Koľko rozhodnutí, koľko narodení, koľko zmenených plánov, akože komplikácií, koľko telefonátov, stretnutí, predstavení, okamihov, jeden celý život, možno aj viac, koľko pohľadov do očí, prebdených nocí, malých a veľkých radostí, zvláštnych momentov... Všetko sa deje pre niečo. A všetko sa deje pre to, aby ste boli práve tu a teraz. Práve tam, kde ste tu a teraz. Aby ste robili, práve to, čo teraz robíte, aby ste boli s tým s kým práve ste, aby ste prežívali presne to, čo práve prežívate. 

Keď si uvedomíte toto všetko, celý tento kolobeh, pochopíte, že naozaj je všetko tak ako to má byť a ak to príjmeme s pokorou, pochopením a vedomím, že všetko čo sa nám deje, sa nám deje podľa plánu a pre naše dobro, ak sa naučíme vedome počúvať znameniam v živote, ak príjmeme každé stretnutie, či okolnosti s láskou a vedomím, že toto všetko prišlo, aby nám bolo umožnené rásť a byť lepším tvorom, ktorý bude tvoriť lepší nový svet, potom sme tam kde máme byť a ideme tým správnym smerom. 

Je to na nás, len my sa môžeme rozhodnúť kam a ako sa chceme posúvať. Či podľahneme pocitu, že všetko ide proti nám, alebo pochopíme, že všetko je tu pre nás a my sme tí, ktorí si tvoríme budúcnosť...

Ďalej sa už nepýtala... Pochopila... Pochopila, že nie je už dôležité, prečo a kedy sa veci stali, tak ako sa stali... Pochopila, že dôležité je len to, že i napriek tomu všetkému sa vedeli pozrieť jeden druhému do očí. Lebo tam bolo všetko. A ich duše presne vedeli, cítili, že je to tak ako to má byť...