Pripravte sa na pristátie. Impakt môže byť tvrdý...

Píše sa rok 2022, pomaly sa blížime k jeho koncu a snáď sa úspešne a živí prehupneme do roku 2023 a to už o pár týždňov. 

Pripravte sa na pristátie... Impakt môže byť tvrdý, ale je možné, že si ho celkom užijete...

Vítam Vás na planéte Zem, kde momentálne žijeme v týchto divných ľudských telách, žijeme naše existencie, naše lekcie, naše projekcie reality. Môžete si to nazvať akokoľvek chcete... Je to presne to, v čo veríte... Žijeme vo svete, ktorý je ešte stále hmotný, i keď musím povedať, že už nedočkavo, mnohí z nás dúfame, že sa to čoskoro zmení... Že sa táto opona zdvyhne, naše hmotné telá sa rozplynú ( ja konečne budem môcť ukončiť tie nekonečné diéty a boj s kilami... ) , gravitácia nás už nebude držať tesne nad povrchom, budeme sa vznášať, áno každý z nás, aj tí, čo sa teraz boja výšok... Nebudeme potrebovať stravu, budeme predsa žiť z prány a z lásky a z vesmírnej energie... To, že sú pohonné látky stále drahšie a drahšie, nebude problém, pretože konečne pochopíme ako funguje teleport ( na toto sa teším najviac, konečne budem môcť zabudnúť na môj strach zo šoférovania ). Už nebudeme musieť závidieť susedovi, že má väčší dom a krajší bazén, všetko si budeme tvoriť vo svojej mysli, každý si bude môcť zažiť tú svoju vysnenú realitu, vytvorí si presne toľko, koľko jeho myseľ bude schopná veriť, že môže mať...Nikto nebude mať viac a nikto menej. A ani to nebude podstatné... Karma už nebude. A áno, bude to tak vporiadku, pretože budeme v takej bezpodmienečnej láske, že nikoho ani nenapadne, že by ublížil tomu druhému. Budeme mať dostatok, každý. Bude nám stačiť málo, lebo očakávania už vlastne žiadne nebudú... 

Rozpomenieme sa na všetky naše predošlé existencie a aj na tie naše budúce. Pripravte sa, môže to byť šok ( odporúčam Vám pozrieť si zopár sci fi filmov, môže to byť viac nereálne ako všetky filmy, ktoré boli kedy natočené ). Budeme vedieť využiť v prospech všetkích, všetky naše skúsenosti z každej tejto existencie... A aj to tak budeme z čistej úprimnosti chcieť... Zdá sa Vám to šialené? Áno je a veľa z nás to možno neustojí a úplne sa zblázni... 

Vítam Vás teraz naspäť na Zemi. Naspäť TU a TERAZ. V tomto roku. V hmote. Na tejto planéte. V tomto živote. Sme v tom všetci spolu. Aby sme sa posunuli ďalej, k tej vytúženej slobode a novej realite, takzvanému NOVÉMU SVETU, musíme všetci ešte zvládnuť zopár krokov. Musíme zvládnuť tento život. Túto realitu. To prečo sme TU a TERAZ. Ako spoločnosť. Všetci sme prepojení. Vedomím. Spoločnými skúsenosťami. Na duševnej úrovni. Ajkeď si to možno niekedy nechceme priznať, alebo nevieme predstaviť, každá jedna myšlienka a každý jeden čin jednotlivca, vie ovplyvniť veĺkú časť spoločnosti a jej budúcnosť...

Pre každého to môže znamenať niečo iné. Ale v konečnom dôsledku je to pre každého to isté... Prišli sme sem si zažiť všetko. Všetky emócie, hnev, slabosť, lásku, radosť, závisť, neistotu, obavy, strachy, silu, pochybnosti, sklamania, vzťahy, choroby, úzkosť, sebavedomie, pretvárku. Prišli sme si zažiť hmotu, potrebu vlastniť, hojnosť, peniaze, chudobu, nedostatok, prebytok, chamtivosť. Prišli sme sa naučiť komunikovať otvorene, zastať sa seba samého, zastať sa aj toho druhého, prišli sme sa naučiť vlastnú hodnotu, hodnotu života, hodnotu matérie, hodnotu viery. Prišli sme sa naučit dôverovať, prispôsobiť sa, plynúť, žiť v hmote v rovnováhe rozumu a srdca. Prišli sme si užívať lásku, zlomené srdcia, sex, vášeň, nezáväzné vzťahy, lásku, ktorá pretrváva život a nekončí smrťou, rozvody, smrť tých najbližších, zrodenie nového života, zázrak narodenia a smrti. Pre každého je to iné, v iných farbách. No niekde rovnaké. Prišli sme sa naučiť nesúdiť, neporovnávať, nehodnotiť, len pozorovať, byť v prítomnosti a čerpať lekcie... Aby sme ďalej už mohli ísť inak. Podstatné však je to, čo je teraz. 

Našou najväčšou lekciou a skúškou, pre všetkých spoločne, je nájsť rovnováhu. Rovnováhu medzi srdcom a rozumom. Rovnováhu medzi matériou a duchovnom. Preto sme ešte stále tu. TU a TERAZ na planéte Zem, v tomto živote. Vitajte v realite. 

A keď nájdeme túto rovnováhu, potom sa udejú zázraky. A zrazu všetko bude možné. Kľúč je v nás, v našich každodenných životoch... V tomto prítomnom okamihu. Práve v tejto chvíli, práve v nej je úplne všetko. Na čo práve teraz myslíte? Čo práve teraz žijete? Čo Vám najviac berie energiu? Na čo teraz najviac tlačíte? A čo tlačí Vás? Tam môžte nájsť ten svoj kľúč...

Tak sa ešte na chvíľku vráťme do reality, naspäť k sebe a pozrime sa na to, čo nás ešte drží od tejto rovnováhy? Hľadajme to v sebe. Nie v tom druhom. Nie v susedovi. Hľadajme to v zrkadle. Hlboko v našom vnútri. Tam niekde v tej tme, je ukryté to, čo bude Vašim kľúčom.

Už zopár rokov podnikám, idem svojou cestou. Môžem spokojne povedať, že robím to čo ma baví a napĺňa ma. Ráno vstávam s východom Slnka, nie preto, že musím, ale preto, že sa neviem dočkať kedy začnem tvoriť. Tvorím intuitívne. Nápady prichádzajú jeden za druhým. Čím viac robím, tým viac ich je. Terapie a tvorba z bylín ma napĺňa, pretože vďaka tomu viem pomáhať ďaľším. Tým, ktorý sa rozhodli hľadať cestu ďalej. Tým, ktorí hľadajú rovnováhu tak ako ja... A vďaka nim, sa aj ja neustále posúvam ďalej... Nie, nie je to vždy prechádzka ružovým sadom ( i keď ružiam sa tento rok výnimočne darilo a ešte stále kvitnú ), je to aj o tvrdej sebadisciplíne, plánovaní, krátkych nociach a dlhých dňoch, papierovačkách a hodinách strávených za počítačom ( i keď by som najradšej stále nahá a tancujúca zbierala za svitu mesiaca byliny ). Je to o každodennom rozhodnutí sa, o každodennom vedomom kroku ďalej. Alebo kroku bližšie... K sebe. Nestačí už len veriť v zázraky. Je čas ich vytvárať. A my všetci môžme...

Mnohí ma volajú bosorkou. Áno na určitej úrovni ňou som. Pochopenie tejto mojej stránky mi prinieslo obrovskú inšpiráciu v bylinnej tvorbe a v čarovaní v kuchyni, keď varím pre mojich hostí... Táto bosorka však ešte žije v hmote. I keď rada lieta, i keď sa jej ťažko uzemňuje a je často v oblakoch a viac sníva, ako je v realite. A áno má aj tmavé stránky. Nažívajú si v nej, v mojom vnútri, občas v rovnováhe a občas nie... Zatiaľ je to tak. Svetlo bez tmy zatiaľ neexistuje...

Každý z nás si môže vybrať. Môžme zakrývať svoju tmu, udupať ju vovnútri. Nedívať sa na ňu, obrátiť sa jej chrbtom... A uveriť, že stačí rozhodnutie žiť v láske, v dôvere, vo svetle, v plynutí, bez nášho vlastného konania... Alebo sa môžme tej tme pozrieť do očí, ponoriť sa do nej a nájsť v nej tie dary, ktoré inak nevidno...

A možno je to celé inak... Možno na ničom z tohto vôbec nezáleží... A čo keď predsa hej? Čo keď každé naše rozhodnutie, každá naša myšlienka, každý náš krok, aj to čo považujeme za úplne nepodstatné v tomto okamihu, má vplyv na úplne všetko a všetkých? 

Tak čo urobíte Vy?