Prečo si sa mi vtedy ozval? opýtala sa ho a tep jej stúpol tak, že si cítila srdce až v krku. Sama nevedela, čo chce počuť a prečo sa to vlastne pýta. Nedávalo to zmysel. Odpoveď vedela. Nie od neho. Vedela, pretože si pamätala každý jeden moment. Potom ako sa znova stretli v tomto živote, sa rozpomenula... Na životy...
Tak ľahko a uvoľnene som sa nikdy predtým necítila. Aspoň si taký pocit nepamätám. Kráčala som s hlavou vztýčenou k oblohe, dívala sa na oblaky, do očí mi svietilo slnko, pofukoval vietor a ja som sa usmievala. Len tak, bez príčiny. Nič ma v tom momente netrápilo, nebolelo, nič mi nechýbalo. Vnímala som len seba, prítomný okamih a tú neskutočnú...
Zrkadlenie nie je snenie. Je to také rozuzlenie. Keď si duša žiada sebaodhalenie...
Chlieb bol ešte teplý...Zabalila som ho do ľanovej útierky , vzala čerstvé maslo, jeho obľúbený šípkový lekvár a dúfala, že sa poteší. Vedela. Jeho oči to vždy povedali i za neho. On to povedať nevedel...Nevedel to povedať odkedy sa to stalo. Zakázal si byť šťastný. Sú to už roky...No stále to bolí. Oboch. Od toho momentu až po dnes. Celú...
Ben bol zhruba v takom veku ako ja. Robili sme spolu zopár rokov. Ako ľudia sme sa nemali moc v láske. Mal ma trénovať v kuchyni, bol na pozícii sous chef a ja som vtedy iba začínala vo firme. Robili sme v medzinárodnej spoločnosti a naše výtvory, či nepodarky boli denno denne videné naprieč zemeguľou v Japonsku, v Austrálii, na...
Na napísanie tohto článku som sa chystala takmer rok. Presne toľko mi trvalo nájsť odvahu o niečom takom písať a presne toľko mi trvalo predýchať a spracovať, čo som v tme zažila. Nehovorím teraz o uvedomení v posledné ráno, keď som mala menší stret s chalanom, ktorý viedol stredisko, farmu a sprevádzal ma tmou, kedy som pochopila, že v budúcnu...
Presťahovať sa na Liptov v Novembri bol výborný nápad. Nasťahovať sa do kamenného domu s dvoma rozdielnými kotlami a kachlami na drevo s nulovými skúsenosťami s kúrením- pred zimou, bola odvaha.
Narodila som s darom smiechu a s pocitom, že svet je šialený. Smejem sa doteraz. A niektorí sa smejú na mne. Som rada aj za nich.
Spýtal sa: "Ako sa dopracuješ k rozhodnutiu a sile zmeniť svoj život od základov?" Hovorím: "To ti zrazu tak cinkne. V hlave. A ty vieš že musíš, že ideš. I keď nevieš úplne do čoho, ideš...Nikto a nič nemôže za Teba rozhodnúť. Iba ty. Keď naozaj chceš, všetko je zrazu možné a dáš to." Ja som dala Londýn :)
Veľmi rada prokrastinujem. Celý život. Na všetko musí dozrieť čas. U mňa väčšinou prezrieva... Avšak, čo sa má stať, stane sa.
